Vláda SR schválila návrh zákona, ktorý má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a nahradiť ho novým Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Rozhodnutie spustilo intenzívnu verejnú diskusiu, v ktorej odborníci, mimovládne organizácie aj súčasná predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová upozorňujú na riziká zmeny a možné oslabenie ochrany whistleblowerov.
Vládny návrh: Zánik úradu a zlúčenie agend
Podľa predloženého návrhu by mal nový úrad zastrešiť zároveň oblasť ochrany oznamovateľov aj obetí trestných činov. Kabinet argumentuje najmä potrebou racionalizácie, efektívnejšieho výkonu kompetencií a zjednodušenia administratívy. Tvrdí tiež, že súčasný model je neefektívny a v praxi nefunguje podľa očakávaní.
Vláda zároveň požaduje prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, čo kritici považujú za neštandardné pri tak zásadnej zmene systému.
Kľúčové zmeny, ktoré návrh prináša
1. Zrušenie existujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov
Nový úrad by fungoval s iným vedením a odlišnou organizačnou štruktúrou. Kritici upozorňujú, že zmena vedenia sa deje počas prebiehajúcich citlivých prípadov, v ktorých úrad poskytuje ochranu ako prekážku voči možnému postihu zo strany zamestnávateľa.
2. Možnosť preskúmať už priznanú ochranu
Podľa dostupných informácií by nový úrad mohol spätne skúmať rozhodnutia o priznaní ochrany a prípadne ich rušiť. Tento krok odborníci považujú za retroaktívny zásah do práv oznamovateľov.
3. Zúženie okruhu chránených osôb
Najdiskutovanejším bodom je potenciálne zúženie skupín, ktoré môžu získať štatút oznamovateľa. Podľa kritikov by ochranu získaval len ten, kto podal trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa, čo je v rozpore s európskou smernicou a výrazne užšie než súčasná definícia.
4. Politický vplyv na nové vedenie úradu
Predsedníčku/predsedu nového úradu má voliť parlament na návrh vlády. Mimovládne organizácie upozorňujú, že tým môže byť narušená nezávislosť kľúčovej inštitúcie pôsobiacej ako ochranný mechanizmus proti represii.
Súčasná predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová označila vládu za iniciátora zásahu, ktorý nemá odborné, ale politické dôvody. Podľa nej návrh nerieši žiadne skutočné nedostatky súčasného systému:
namiesto posilnenia ochrany oznamovateľov ju zužuje,
umožňuje manipulovať s existujúcimi rozhodnutiami,
vytvára priestor pre výmenu vedenia, hoci mandát úradu ešte trvá,
môže viesť k odradeniu oznamovateľov od nahlasovania nezákonností.
Dlugošová zdôrazňuje, že ak by cieľom bola len úprava kompetencií či efektívnosť, postačila by bežná novela zákona – nie zrušenie celej inštitúcie.
Medzinárodný kontext: možné porušenie smernice EÚ
Na problém upozorňujú aj odborné organizácie ako Whistleblowing International Network či slovenské watchdogy. Podľa nich návrh nie je v súlade s požiadavkami Smernice EÚ 2019/1937, ktorá stanovuje minimálnu ochranu oznamovateľov v členských štátoch.
Najdiskutovanejšie rozpory:
povinnosť zabezpečiť nezávislý externý orgán – jeho nezávislosť môže byť narušená politickým menovaním,
zákaz represálií – ak ochrana môže byť spätne zrušená, represia sa stáva reálnym rizikom,
stabilita práv oznamovateľov – spätne rušené rozhodnutia by išli priamo proti požiadavke právnej istoty.
Ak Slovensko prijme zákon v tejto podobe, hrozí mu konanie zo strany Európskej komisie.
Čo bude nasledovať
Návrh musí prejsť parlamentom; vzhľadom na snahu vlády presadiť ho v skrátenom konaní sa očakáva rýchly legislatívny proces. Opozícia, odborná verejnosť aj mimovládne organizácie avizujú silný odpor, ktorý bude sprevádzať najmä argumentácia možným oslabením práv oznamovateľov a porušením európskych záväzkov.
Súčasťou debaty bude aj otázka osudu desiatok prebiehajúcich prípadov, ktoré úrad rieši – a či budú oznamovatelia v týchto konaniach po zmene zákona dostatočne chránení.
Ochrana oznamovateľov predstavuje jeden z najdôležitejších nástrojov v boji proti korupcii, zneužívaniu moci a závažnej protispoločenskej činnosti. Akékoľvek zmeny v systéme by mali byť dôkladne posúdené, odborne diskutované a v súlade s európskymi pravidlami. Návrh, ktorý aktuálne prejednáva vláda a parlament, však vyvoláva viac otázok než odpovedí – najmä pokiaľ ide o nezávislosť, stabilitu a efektívnosť ochrany oznamovateľov v praxi.
Zdroj a foto repro facebook
