Slovenskí dôchodcovia sa dlhodobo nachádzajú v zložitej finančnej situácii. Najnovšie údaje porovnávajúce kúpnu silu starobných dôchodkov v Európe ukazujú, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou reálnou hodnotou penzií. Aj napriek nominálnemu rastu dôchodkov si seniori môžu dovoliť menej než ich rovesníci vo väčšine európskych štátov.
Po zohľadnení parity kúpnej sily dosahuje priemerný slovenský starobný dôchodok približne 590 eur mesačne. V európskom porovnaní ide o jednu z najnižších hodnôt – horšie sú na tom už len dôchodcovia v Bosne a Hercegovine. V praxi to znamená, že slovenský penzista si za svoj dôchodok kúpi menej tovarov a služieb než seniori v takmer celej Európskej únii.
Susedia sú na tom výrazne lepšie
Zarážajúce je najmä porovnanie so susednými krajinami. Dôchodcovia v Česku či Poľsku majú po prepočte na kúpnu silu k dispozícii takmer dvojnásobok toho, čo slovenskí seniori. Lepšie vychádza aj Maďarsko, kde si penzisti môžu mesačne dovoliť viac než na Slovensku, a to napriek podobnej ekonomickej histórii a životnej úrovni v minulosti.
Tieto rozdiely naznačujú, že problém nespočíva len v celkovej výkonnosti ekonomiky, ale aj v nastavení dôchodkového systému a schopnosti štátu chrániť seniorov pred rastom životných nákladov.
Inflácia výrazne oslabila reálnu hodnotu dôchodkov
Jedným z hlavných faktorov zhoršenia situácie bola vysoká inflácia. Ceny potravín, energií a služieb na Slovensku rástli v posledných rokoch rýchlejšie než v mnohých iných krajinách EÚ. Hoci dôchodky boli valorizované, ich zvyšovanie často nestačilo pokryť skutočný rast životných nákladov.
Výsledkom je pokles reálnej hodnoty dôchodkov – seniori síce dostávajú nominálne viac peňazí, no v obchodoch a pri platení účtov pociťujú, že si môžu dovoliť menej.
Veľké rozdiely naprieč Európou
Európske porovnania zároveň poukazujú na výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Najvyššiu kúpnu silu dôchodkov majú krajiny západnej a južnej Európy, ako Taliansko, Španielsko či Francúzsko, kde dôchodkové systémy dlhodobo poskytujú vyššie dávky a lepšie chránia seniorov pred chudobou.
Slovensko sa naopak radí medzi štáty, kde dôchodok často stačí len na základné výdavky a neumožňuje dôstojný život bez dodatočnej finančnej pomoci od rodiny alebo štátu.
Výzva do budúcnosti
Aktuálne čísla sú jasným varovaním. Bez hlbších systémových zmien, podpory dlhodobého sporenia a účinnej ochrany pred infláciou hrozí, že životná úroveň budúcich dôchodcov sa bude ďalej zhoršovať. Starnutie populácie pritom zvyšuje tlak na verejné financie a robí túto tému jednou z najzásadnejších sociálno-ekonomických výziev Slovenska.
Zdroj: Úrady SR
Otázka dôstojných dôchodkov tak prestáva byť len problémom súčasných seniorov – čoraz viac sa týka aj dnešnej pracujúcej generácie.
