Slovensko sa podľa najnovších medzinárodných dát zaradilo medzi najrovnejšie krajiny Európy z hľadiska príjmovej nerovnosti. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú u nás menšie než vo väčšine štátov Európskej únie. Tento fakt však vyvoláva zásadnú otázku: ide o skutočný ekonomický úspech, alebo skôr o rovnosť pri nízkej životnej úrovni?
Nízka nerovnosť potvrdená dátami
Podľa údajov z World Inequality Database (WID) a meraní pomocou Giniho koeficientu patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšou príjmovou nerovnosťou v EÚ. Hodnota Giniho koeficientu sa pohybuje okolo úrovne 23, čo nás radí po bok štátov ako Česko či Slovinsko.
Zároveň platí, že horných 10 % najbohatších obyvateľov Slovenska získava menej než 30 % celkového národného príjmu. V porovnaní s krajinami západnej Európy alebo USA, kde ekonomická elita ovláda výrazne väčšiu časť bohatstva, ide o nezvyčajne rovnomerné rozdelenie príjmov.
Nízka nerovnosť však automaticky neznamená vysokú kvalitu života. Odborníci upozorňujú na tzv. paradox rovnosti – Slovensko je síce rovnostárske, no zároveň patrí medzi krajiny s nižším priemerným bohatstvom a mzdami.
Inými slovami, rozdiely medzi obyvateľmi sú malé, pretože väčšina spoločnosti sa nachádza v relatívne podobnej – a často nižšej – príjmovej hladine. Tento jav býva označovaný ako „rovnosť v chudobe“, teda stav, keď sa ekonomická rovnováha dosahuje nie rastom prosperity, ale jej plošným obmedzením.
Významnú úlohu v udržiavaní nízkej nerovnosti zohráva silná sociálna politika štátu – progresívne zdaňovanie, sociálne transfery či opatrenia ako 13. dôchodky. Tieto mechanizmy pomáhajú vyrovnávať príjmové rozdiely, no zároveň zvyšujú tlak na verejné financie.
Slovensko dlhodobo zápasí s rastúcim deficitom a verejným dlhom, ktorý by sa podľa odhadov mohol v nasledujúcich rokoch priblížiť alebo prekročiť hranicu 64 % HDP. Otázkou tak zostáva, či je súčasný model udržateľný bez výrazných štrukturálnych reforiem.
Mení sa globálna moc bohatých?
Článok zároveň poukazuje na širší trend: globálna koncentrácia bohatstva a moci elít sa začína meniť. V niektorých regiónoch dochádza k spomaleniu rastu majetku najbohatších vrstiev, zatiaľ čo stredné triedy získavajú mierne silnejšiu pozíciu. Slovensko je v tomto kontexte špecifickým príkladom krajiny, kde elity nikdy nezískali dominantné ekonomické postavenie v takom rozsahu ako inde.
Red.
