Slovensko je blízko k podpisu strategickej dohody o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky so Spojenými štátmi americkými. Dokument, ktorý má byť podpísaný v polovici januára vo Washingtone, predstavuje jeden z najvýznamnejších krokov vlády v oblasti energetickej bezpečnosti za posledné roky. Napriek tomu premiér Robert Fico verejne priznal, že za iných geopolitických okolností by preferoval spoluprácu s Ruskom, čo vyvolalo odbornú aj politickú diskusiu.
Strategická investícia do energetiky
Podpis dohody so Spojenými štátmi má vytvoriť rámec pre budúcu výstavbu nového jadrového bloku v lokalite Jaslovské Bohunice. Uvažuje sa o reaktore s výkonom približne 1 200 megawattov, ktorý by mal zostať vo vlastníctve štátu. Medzi potenciálnymi technologickými partnermi sa spomína najmä americká spoločnosť Westinghouse.
Projekt je vnímaný ako kľúčový pre dlhodobú stabilitu slovenskej energetiky. Jadrová energia dnes tvorí viac než polovicu výroby elektriny na Slovensku a nový blok má pomôcť nahradiť starnúce kapacity, posilniť energetickú sebestačnosť krajiny a znížiť závislosť od dovozu energií.
Politický kontext a kontroverzný výrok
Pozornosť verejnosti však upútali vyjadrenia premiéra Fica, ktorý otvorene uviedol, že „keby svet nebol taký polarizovaný“, jadrovú dohodu by najradšej uzavrel s Ruskou federáciou. Tento výrok zaznel v čase, keď jeho vláda finalizuje spoluprácu s USA, čo vyvolalo otázky o konzistentnosti zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.
Fico dlhodobo vystupuje kriticky voči sankciám proti Rusku a v minulosti viackrát naznačil, že energetická spolupráca s Moskvou by bola pre Slovensko výhodná. V súčasných geopolitických podmienkach je však takýto scenár prakticky vylúčený – nielen pre vojnu na Ukrajine, ale aj pre záväzky Slovenska voči Európskej únii a NATO.
Pragmatizmus namiesto ideológie
Odborníci upozorňujú, že samotná dohoda s USA je predovšetkým pragmatickým krokom. Americké technológie umožňujú diverzifikovať jadrový sektor, ktorý bol historicky silne naviazaný na ruské know-how a palivo. Práve diverzifikácia je dnes jedným z hlavných cieľov európskej energetickej politiky.
Vyjadrenia premiéra o preferencii Ruska tak viacerí analytici vnímajú skôr ako súčasť jeho politickej rétoriky než ako reálny zámer meniť smerovanie projektu. Faktom zostáva, že Slovensko sa v praxi orientuje na západných partnerov a jadrová dohoda s USA je toho jasným dôkazom.
Význam pre Slovensko
Ak sa projekt podarí dotiahnuť do realizačnej fázy, pôjde o jednu z najväčších investícií v novodobej histórii krajiny. Okrem posilnenia energetickej bezpečnosti môže priniesť tisíce pracovných miest, rozvoj domáceho priemyslu a stabilnejšie ceny elektriny v dlhodobom horizonte.
Zároveň však platí, že samotná dohoda ešte neznamená okamžitú výstavbu. Kľúčové budú nasledujúce roky, počas ktorých sa rozhodne o financovaní, technickom riešení a konečnom harmonograme projektu.
Slovensko tak stojí na prahu dôležitého rozhodnutia, ktoré ovplyvní jeho energetiku na niekoľko desaťročí. Hoci politické vyhlásenia môžu vyvolávať kontroverzie, rozhodujúce bude, aké konkrétne kroky vláda v oblasti jadrovej energetiky napokon urobí.
Red.
