Umelá inteligencia surovo lúpi ľudský um: ohrozuje aj tie najbystrejšie hlavy

S prudkým rozvojom umelej inteligencie (AI) sa objavujú nielen nové možnosti, ale aj výrazné riziká pre ľudské kognitívne schopnosti. Podľa odborníkov a analýz sa čoraz častejšie ukazuje, že nadmerná závislosť na AI môže znižovať schopnosť samostatne myslieť, analyzovať informácie a riešiť problémy.

Každý príkaz zadávaný chatbotom alebo inej inteligentnej aplikácii prináša pohodlie a okamžitú odpoveď, no zároveň vytvára tendenciu spoliehať sa na stroj namiesto vlastného úsudku. Tento fenomén môže viesť k tzv. kognitívnej pasivite, kedy ľudia preferujú rýchle riešenia pred samostatnou analýzou či kritickým hodnotením informácií.

Riziko straty mentálnych zručností

Analytici upozorňujú, že AI preberá činnosti, ktoré kedysi stimulovali ľudský mozog – napríklad spracovanie komplexných údajov, tvorivé myslenie či pamäťové procesy. Dlhodobé spoliehanie sa na technológiu môže viesť k postupnému oslabeniu týchto základných mentálnych schopností, a to nielen u ľudí s priemernými kognitívnymi schopnosťami, ale aj u tých najbystrejších.

Ako si zachovať myslenie v ére AI?

Odborníci zdôrazňujú, že zručnosti ako kritické myslenie, analýza informácií a riešenie problémov je potrebné vedome trénovať aj napriek dostupnosti AI nástrojov. Ide o kombináciu využívania technológie na podporu, nie náhradu vlastného myslenia.

AI prináša obrovské príležitosti pre zefektívnenie práce a prístup k informáciám, no súčasne predstavuje výzvu pre zachovanie mentálnej aktivity človeka. Udržať rovnováhu medzi pohodlím strojov a rozvojom vlastných schopností sa stáva kľúčovou otázkou pre budúcnosť vzdelávania, práce aj každodenného života

Red.

Zdielajte na: