• Klaudia
  • · pred 2 týždňami
  • 381 čítaní
  • Spravodajstvo

Hrdinov SNP si v Trenčíne pripomenuli aj mladí

Pri Pamätníku umučených na Brezine si dnes, 4. septembra 2026, Trenčania pripomenuli 82. výročie Slovenského národného povstania. Pietneho podujatia sa okrem predstaviteľov mesta a ďalších inštitúcií zúčastnili aj desiatky detí a mladých ľudí zo základných škôl.

Na miesto prišli primátor Trenčína Richard Rybníček, viceprimátori Ján Forgáč a Patrik Žák, zástupcovia Trenčianskeho samosprávneho kraja, mestského a krajského zastupiteľstva, okresného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, Trenčianskeho múzea či Ozbrojených síl SR. Nechýbali ani predstavitelia Zväzu protifašistických bojovníkov, Jednoty dôchodcov Slovenska a verejnosť.

Pre Richarda Rybníčka malo tohtoročné podujatie osobitný význam. Ako primátor mesta sa pri príležitosti výročia SNP prihovoril verejnosti už šestnásty a zároveň poslednýkrát.

Vo svojom prejave hovoril nielen o historických udalostiach, ale aj o tom, ako sa pohľad spoločnosti na slobodu a SNP v posledných rokoch mení. Spomenul obdobie pandémie aj vojnu na Ukrajine, ktoré podľa jeho slov výrazne ovplyvnili spoločnosť a prispeli k jej polarizácii.

Rybníček upozornil aj na podľa neho nebezpečné prekrúcanie histórie a na návrat ľudí s extrémistickými názormi do verejného života. Pripomenul pritom aj svoje rozhodnutie z minulosti, keď sa ako primátor pokúsil zakázať v Trenčíne míting Kotlebovcov. Hoci mesto následne prehralo súd, Rybníček vtedy nechal v centre mesta z reproduktorov zaznieť mená Trenčanov a obyvateľov okresu, ktorí boli počas Slovenského štátu odvlečení do koncentračných táborov.

Vo svojom príhovore zdôraznil, že SNP nebolo iba otázkou jednej politickej skupiny. Podľa jeho slov sa do povstania zapájali ľudia s rôznym vierovyznaním a názormi, ktorých spájal odpor voči fašistickej diktatúre a prenasledovaniu obyvateľov.

Práve v tom vidí jeden z najdôležitejších odkazov SNP, že človek nemá myslieť iba na vlastnú slobodu a pohodlie, ale aj na slobodu a bezpečie ostatných. Rybníček zároveň pripomenul, že po druhej svetovej vojne prišla ďalšia diktatúra – komunistická. Tá podľa jeho slov neskôr prenasledovala aj ľudí, ktorí sa podieľali na SNP, no mali odlišnú predstavu o slobode.

„Žiadna politická moc nemá právo komukoľvek rozprávať, ako má žiť,“ zaznelo v jeho príhovore. Slobodu podľa neho nemožno považovať za samozrejmosť a treba ju aktívne chrániť.

Výraznú časť príhovoru venoval primátor žiakom a mladým ľuďom, ktorí sa na spomienkovej udalosti zúčastnili.

Práve oni podľa neho raz prevezmú zodpovednosť za Slovensko. Mladých zároveň vyzval, aby si uvedomovali hodnotu vlastnej slobody a nenechali si ju vziať.

Rybníček sa zároveň poďakoval Ozbrojeným silám SR za spoluprácu počas svojho 16-ročného pôsobenia vo funkcii primátora. Poďakovanie adresoval aj Zväzu protifašistických bojovníkov a Jednote dôchodcov Slovenska.

Slovenské národné povstanie nebolo podľa pripomenutia počas podujatia iba krátkym ozbrojeným vystúpením. Postupne sa doň zapojilo približne 60-tisíc vojakov a 18-tisíc partizánov.

Povstalcom pomáhal aj Sovietsky zväz dodávkami vojakov, zbraní, munície a ďalšieho materiálu. Pomoc prichádzala aj z Anglicka a Ameriky. Napriek tomu povstalci čelili početnejšej a lepšie vyzbrojenej nemeckej armáde.

Miroslav Malay, predseda Oblastného výboru Zväzu protifašistických bojovníkov, upozornil aj na názory, podľa ktorých bolo SNP zbytočné, pretože bolo vojensky porazené. Poukázal však na jeho význam pri zaradení Československa a Slovenska medzi víťazné krajiny druhej svetovej vojny.

Súčasťou spomienky boli aj príbehy ľudí, ktorí za slobodu zaplatili životom. Na Brezine bolo počas vojnového obdobia zavraždených a umučených 69 ľudí, pričom identifikovať sa doteraz podarilo 43 z nich.

Jedným z nich bol Ján Derka, ktorý sa po vypuknutí SNP pridal k povstalcom. Predtým pracoval ako frézar v Dubnici nad Váhom a mal prístup k zbraniam a munícii. Zatkli ho pri Slatinke nad Bebravou, následne bol väznený v Trenčíne a 25. októbra 1944 ho na Brezine popravili. Mal 39 rokov.

Ďalším bol Adam Poruban, krajčír z Trenčína, ktorý pomáhal partizánom. Gestapo ho zatklo po tom, ako odmietol prísť na stretnutie, ktoré bolo podľa varovania nastražené nemeckým konfidentom. Neskôr ho bez súdu zastrelili spolu s ďalšími 17 ľuďmi. Jeho pozostatky boli identifikované po otvorení hromadných hrobov na Brezine.

Ich príbehy pripomínajú, že za historickými udalosťami nie sú iba čísla, ale konkrétni ľudia a rodiny, ktoré prišli o svojich blízkych.

Spomienkové podujatie v Trenčíne tak bolo nielen pripomenutím 82. výročia SNP, ale aj výzvou, aby sa na obete vojnového obdobia nezabúdalo a aby si ďalšie generácie uvedomovali hodnotu slobody.

Zdroj: Mesto Trenčín
Foto: Mesto Trenčín

Zdielajte na: